Rubrika: Nezařazené

Vlasy sú najdôležitejší prvok na hlave. Dotvárajú celkový dojem tváre. Ide to aj bez nich, ale nie je to ono. Starostlivosť o vlasy by mala byť samozrejmá pre každého z nás. Ale čo ak základná starostlivosť nestačí? Mám pre vás zopár rád ako sa o ne starať:

1.       Kaderníčka
Kaderníčka nie je len výmysel, aby sa z ľudí vytiahli peniaze. Je to odborníčka na vlasy a vzhľadom na váš typ vlasov vám vie povedať aké prípravky máte používať, akým hrebeňom sa česať… Vlasy by ste si mali dávať podstrihávať každý mesiac. Je to dôležité pre ich správny rast. Za pár mesiacov uvidíte, že sa im darí oveľa lepšie.

2.       Menej je niekedy viac
Sprej na rozčesávanie, šampón na lupiny, tužidlo, lak na vlasy, kondicionér, maska na mastné vlasy, zábal, olej na končeky. To všetko sú užitočné prípravky pri starostlivosti o „hrivu“. Ale nie všetky naraz. Preto sa hovorí, že menej je niekedy viac. Rôzne olejčeky, šampóny, tužidlá sa navzájom ovplyvňujú a výsledok potom nemusí byť taký ako očakávate.

3.       Každodenné česanie
Možno ste si práve povedali, že čo za hlúposti to sem píšem. Tak vy sa češete každý deň, ale sú ľudia, ktorým sa vlasy chlpatia a na česanie nestrácajú čas. Na to by si mali dať pozor, pretože keď zanedbajú česanie, vlasy už nemusia vôbec rozčesať a v tom prípade pomôžu už len nožnice.

4.       Správny šampón
Tento bod úzko súvisí s prvým bodom. Ak totiž neviete aký máte typ vlasov, poradí vám kaderníčka. Ak viete, tak stačí len skočiť do obchodu po správny šampón. Pretože ak si rýchlo mastiace sa vlasy budete umývať šampónom proti lupinám nebude to mať žiadny efekt. Naopak vlasy sa vám môžu ešte viac mastiť.

5.       Umývanie
Nie je dobré preháňať to s umývaním. Vlasy si treba umývať, ale stačí dvakrát do týždňa. Niektorí ľudia si umývajú vlasy každý deň, pretože sa im mastia. No týmto príliš častým umývaním to len zhoršujú, pretože narúšajú prirodzenú vlhkosť pokožky hlavy a maz sa tvorí ešte viac. 

No schválne, ak napíšem slovo Apple, spomenuli ste si na jablko, alebo počítač, či mobil? Ja si myslím, že niektorí spomenuli skôr na tú elekronickú podobu. Ako to firma s takýmto názvom mohlia dotiahnuť tak ďaleko, že si pod týmto názvom predstavíme skôr elektroniku, než zdroj vitamínov?

Určite to nebolo jednoduché a tento smer podnikania mal i niekoľko ťažkých období a situácií, kedy bolo skoro existenčne dôležité, akou cestou sa podnik vydá, aby zle nezabočil a nadobro nezmizol z tohto sveta bez pamiatky.
V prvom rade šlo o spojenie dvoch študentov, ktorí mali záľubu v elektronike bez toho, aby na nej zarábali. O techiku sa začala zaujímať čím viac častejšie, až jej venovali všetok čas. Štúdium sa skončilo a títo dvaja v tom čase “ hippies“ Jobs a Wozniak skonštruovali prvý počítač, ktorý však ocenili iba znalci.

Investori toho obdobia pre počítače a hippies nemali pochopenie. Počítač považovali za vec, ktorú nedokážu nikomu predať, pretože jej nerozumejú a nedokážu, alebo skôr nechcú vrážať do reklamy. Nevedia ten produkt totiž niekomu vnútiť, pokiaľ mu sami nerozumejú a počítač aj tak v tej dobe skoro nikto nepoužíval. Naviac investorom nerobilo zrovna dobré meno, pokiaľ za nimi neustále chodili bradatí a vlasatí ľudia v džínsoch.

No toto tých dvoch neodradilo. Pravidelne chodili na stretnutia počítačových nadčencov a vždy boli jasnými, bezkonkurenčnými hviezdami. Všetci im venovali hodiny pozornosti. Svojim počítačom a projektami vždy ohromili celú miestnosť. Takže o chvíľu prišiel za nimi začali prichádzať investori sami, tentokrát totiž zbadali, že o počítač bude obrovský záujem verejnosti.

Teraz si podmienky diktovali Jobs a Wozniak. Behom krátkej doby sa z nich stali milionári a ich odkaz a plány pretrvávajú doteraz.
Zaujímavý fakt- Jobs jedno obdobie zamestnal vtedy ešte neznámeho Billa Gatesa, ktorý následne začal s projektom Windows vo svojej firme Microsoft. 

Generálna riaditeľka Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), MUDr. Margaret Chan, sa prednedávnom vyjadrila, že svet speje po antibiotickej ére do štádia, keď budú bežné infekcie opäť zabíjať. Ak budú súčasné trendy pokračovať, sofistikované zásahy, medzi ktoré patria transplantácie orgánov, náhrady kĺbov, rakovinové chemoterapie, starostlivosť o predčasne narodené deti, budú stále ťažšie, ba možno až príliš nebezpečné. To by mohlo odzvoniť modernej medicíne ako ju poznáme.

 
Varovanie do budúcna.
Lekárka chcela tiež svet varovať pred vzrastajúcim počtom infekcií, ktoré neodpovedajú na liečbu antibiotikami, čo sa stáva najväčšou celosvetovou hrozbou pre obyvateľstvo planéty. Efektivita antibiotík sa totiž alarmujúco rýchlo znižuje. Lieky, ktoré používame na liečbu infekcií, zaberajú stále menej.
Ak nezasiahneme a tento trend bude pokračovať, môžeme čoskoro zistiť, že neostalo antibiotikum, ktoré by na nejakú bakteriálnu infekciu ešte zaberalo. Vývoj situácie v tomto smere by mohol zmeniť naše životy, pretože akákoľvek choroba, predtým bežne liečená antibiotikami, by mohla v krajnom prípade viesť až k smrti.
Dobrou správou je, že sa svet začal touto hrozbou už zaoberať a upozorňujú na to vedci, vlády a rôzne organizácie. Horšie však je, že celý problém je mimoriadne komplexný a vďaka povahe bakteriálnych ochorení a krokom, ktoré sme už urobili, nie je možné, aby sme sa rezistencii úplne vyhli.

 
Problém rezistencie.
Rezistencia vzniká vtedy, keď bakteriálna DNA zmutuje tak, že stane odolnou voči antibiotikám. Baktérie totiž rovnako ako ostatné organizmy chcú prežiť. Vyvíjajú rôzne stratégie, ktoré im zabezpečia prispôsobiť sa novým podmienkam.
Ak na nejakú bakteriálnu infekciu úspešne nasadíme antibiotiká a dlhodobo tieto antibiotiká v boji s baktériou používame, napokon sa v niektorých prípadoch časti baktérií podarí spontánne zmeniť štruktúru svojich génov tak, aby ich antibiotiká nezabili. Baktérie, ktoré tieto útoky antibiotík prežili, následne šíria informácie o svojich úspešne zmutovaných génoch ďalej, v procese nazývanom konjugácia.
Šírenie informácií takýmto kanálom je natoľko účinné, že baktérie môžu svoje zmutované gény šíriť nielen v rámci svojho druhu, ale doručia ich aj k iným druhom baktérie, ktoré im ani nemusia byť geneticky príbuzné.

 
Všetko závisí na nás.
Čím viac ľudí sa snaží zbaviť sa bakteriálnej infekcie antibiotikami a čím rôznorodejšie tieto lieky sú, tým viac príležitostí majú baktérie na vyvinutie nových génov, ktoré im môžu zabezpečiť rezistenciu. Toto je naozaj závažné, pretože napríklad len v USA umiera ročne okolo 23 000 ľudí kvôli rezistencii antibiotík na infekcie, ktoré s nimi vyhrali boj. Podobná situácia panuje vo všetkých krajinách.
Na základe vyššie uvedeného sa členské štáty WHO rozhodli pred dvoma rokmi dlho diskutovaný problém riešiť. 95% celosvetovej populácie sa teda teraz nachádza v krajinách, ktoré sa zapojili do projektov, v ktorých zvýšili aktivitu vo vzdelávaní, trénovaní a prevencii. Väčšina z nich sa zameriava na dozor a dohliadanie na situáciu v nemocniciach. Snaha znížiť predpisovanie antibiotík je už viditeľná, a to najmä u detských lekárov.